Farnosť Nižná

Kňazi pochádzajúci z našej farnosti

4. decembra 2024 o 9:34

Patrón

20. januára 2021 o 7:04

Sv. Gál (Gall, Gallo, Gallech, Havel) sa narodil v Írsku v druhej polovici 6. storočia. Bol žiakom sv. Kolumbána. Spolu aj s inými nasledovníkmi odišli do Francúzska. Gál sa zaoberal hlavne štúdiom Sv. Písmo. Pomáhal pri zakladaní opátstva v Luxeuil. V roku 610 však musel sv. Kolumbán odísť do vyhnanstva. Gál ho nasledoval. Spolu odišli na územie dnešného Rakúska (Bregenz) a Švajčiarska. Kolumbán potom šiel ďalej až do Talianska, Gál však zostal vo Švajčiarsku a žil ako eremita pri rieke Steinach. Dodnes tam stojí opátstvo sv. Gála. Dvakrát mu ponúkli biskupský stolec a opátstvo v Luxeuil. Gál však po tom netúžil a vždy to odmietol. Zomrel niekedy medzi rokom 630 a 645. Jeho kult je stále živý najmä vo Švajčiarsku.

História

20. januára 2021 o 7:12

Najstaršie záznamy o farskom kostole v Nižnej (Obrázok 1) sú zachované vo vizitáciách, ktoré vo farnostiach vykonávali kanonici. Najstaršia vizitácia pochádza z roku 1695, no je nečitateľná. Druhá je z roku 1731 a túto vizitáciu vykonal František Zichy z Vácu, ktorý bol kanonikom a arcidiakon Nitriansky. Tu spomína rok 1607, ktorý je spojený s výstavbou kostola. V tomto roku bol majiteľom Oravského hradu a celého panstva Uhorský palatín gróf Juraj Thurzo.(Obrázok 2) Thurzo bol horlivý šíriteľ protestantizmu na Orave a podporoval aj výstavby protestanských modlitební vo svojom panstve. Počas života Juraja Thurzu, ktorý zomrel v roku 1616 sa v Nižnej vystriedali traja protestanskí kazatelia. Bol to Juraj Francisci, Juraj Filip a Martin Panificus. V roku 1615 – 1620 bol kostol čiastočne prestavaný a v roku 1715 zbarokizovaný. V tomto roku mal jeden pozlátený oltár, zasvätený Panne Márii a druhý bočný, ktorý si v tom čase vyžadoval opravu. Kostol mal drevenú emporu (chór), kde bol umiestnený organ so štyrmi registrami. Krstiteľnica bola kamenná a dodnes sa nachádza v kostole. K vybaveniu kostola patrili aj bohoslužobné riady. Bola to monštrancia zo striebra, strieborná prenosná skrinka na sviatosť pre chorých, mosadzné cibórium, strieborný kalich a paténa, ktoré boli pozlátené. K vybaveniu kostola patrilo šesť zvoncov a dve zástavy. František Zichy tu spomína slúženie bohoslužieb v nedeľu. Počas zimných mesiacov boli nedeľné bohoslužby o desiatej a v lete o deviatej.

V roku 1677 za Tokolyho povstania bol poverený Adam Kubínyi, odobraním kostolov na Orave katolíkom, aby ich dali evanjelikom. Katolícky kňaz, Rozdenský, ktorý tu v tom čase pôsobil ju musel opustiť. Namiesto neho bol do farnosti dosadený kazateľ ev.a.v. Ján Buriš a v Nižnej pôsobil do roku 1686.

Tretia kanonická vizitácia sa konala v roku 1794. Tu sa spomína posvätenie kostola v roku 1716, biskupom Lukášom Natalym a to po náboženských nepokojoch, ktoré sužovali takmer cele Uhorsko. Spomína tu už tri oltáre na vlastných podstavcoch.

Štvrtá vizitácia bola v roku 1820. Z nej je záznam o poškodení kostola v roku 1815, počas už spomínaných náboženských nepokojoch. V tom roku bola aj zväčšená empora, kde je umiestnený organ s ôsmimi registrami. Vo veži kostola sa v tom čase nachádzalo päť zvonov a šiesty zvon bol umiestnený v malej vežičke. Ten slúžil na zvonenie počas pozdvihovania a dával na vedomie celému svetu, že práve v tej chvíli sa koná ta najdôležitejšia časť – premenenie Pána. V tom čase bol farárom Ján Nepomuk – Drengubiak, 35 ročný teológ z Trnavy.

Po vojne boli kostoly opäť prinavrátené katolíkom a v tom roku bol za farára v Nižnej ustanovený Martin Czabafy. Počas jednotlivých období sa vo farnosti vystriedalo množstvo kňazov.

Interiér kostola, ktorý poznáme dnes, pochádza z prelomu 18. - 19. storočia. (Obrázok 3) Jedná sa konkrétne o hlavný oltár v klasicistickom slohu, ktorý bol zhotovený neznámym majstrom. Hlavný oltárny obraz znázorňuje Zvestovanie Pannej Márii (Obrázok 4). Na jednej strane je socha sv. Petra a na druhej sv. Pavla. V nadstavci oltáre je sv. Gál (Obrázok 5), vedľa ktorého je umiestnená socha sv. Ladislava a sv. Štefana Uhorského. Pôvodný oltár bol zničený požiarom, ktorý pohltil takmer celé vybavenie kostola. Pod oltárnym obrazom bol umiestnený obetný stôl a na ňom svätostánok s dvoma kľačiacimi anjelmi po bokoch. Vedľa oltára po oboch stranách na nachádzali ,,ambitové“ dvere, znázorňujúce Pannu Máriu a sv. Jozefa (Obrázok 6), nad ktorými boli umiestnené sochy štyroch evanjelistov. Dvere slúžili počas svadobných a pohrebných bohoslužieb na oferu (obetovanie finančnej čiastky). Vchádzalo sa jednými a vychádzalo druhými, pri ktorých sa nachádzala pokladnička. Dvere boli v polovici 20. storočia odstránené, no tento zvyk chodenia ,,na oferu“ sa uchoval do 90-tych rokov 20. storočia. K vybaveniu hlavného oltára patrila aj klasicistická kazateľnica, ktorá bola odstránená spolu s ambitovými dverami. Kazateľnica v klasicistickom slohu (Obrázok 7) bola umiestnená vedľa starej sakristie. Celá svätyňa bola ohraničená po celej dĺžke ,,šránkami“ (kovové zábradlie), ku ktorým si ľudia počas svätého prijímania kľakali (Obrázok 8) a prijímali Telo Pánovo. K vybaveniu kostola patrí aj organ od firmy Rieger z roku 1910 a dva bočné oltáre. Pravý bočný oltár (Obrázok 9) znázorňuje Ružencovú Pannu Máriu a je z roku 1913. Jeho autorom je juho-tyrolská firma Prinoth. Ľavý bočný oltár (Obrázok 10) vyobrazuje Ukrižovanie Pána Ježiša. Je ľudovou rezbárskou prácou z roku 1890 od Štupendeka zo Zuberca. Pôvodnými bočnými oltármi boli dva voľne zavesené obrazy z 18. storočia (Obrázok 11), ktoré sú dnes umiestnené na chóre.

V roku 1924 bol kostol vymaľovaný Júliusom Adamom z Rožňavy. Po maľbe bola zhotovená nová podlaha, ktorá prekryla podľa výpovede najstarších obyvateľov vchod do hrobiek, ktoré sa nachádzali v priestoroch pod loďou kostola. Boli vymenené aj lavice v celom kostole. V nedeľu chodievali na bohoslužby do Nižnej aj veriaci z Podbiela a Zemianskej Dediny. Bohoslužby sa konali o 10. hod. a každá obec mala ,,vyrendelované“ (vyhradené - určené) svoje miesto na sedenie v laviciach. Na pravej strane sedeli Zemania a za nimi obyvatelia z Podbiela. Na ľavej strane obyvatelia Nižnej. Mladšie ženy stáli medzi lavicami, dievčatá pred lavicami a školské deti pred nimi. Mládenci zaujali miesta na chóre.

Stanovy pastoračnej rady

18. januára 2021 o 22:00

Povaha a úloha farskej pastoračnej rady (FPR)
1. FPR je poradný zbor veriacich farnosti, ktorý má svoje oprávnenie v KKP (kán. 536) a ktorého cieľom je, aby „veriaci spolu s tými, ktorí sa na základe svojho úradu zúčastňujú vo farnosti pastoračnej starostlivosti, majú poskytovať svoju pomoc pri rozvíjaní pastoračnej činnosti“.1
2. FPR má vždy poradný hlas (kán. 536 § 2) a platia pre ňu nižšie stanovené normy.
3. Vo farnosti je jedna FPR, ktorá napomáha pastoračnú prácu miestnej Cirkvi.
Zloženie FPR
1. Počet členov FPR má byť podľa počtu veriacich, ale najmenej päť. Počet členov FPR môže byť aj vyšší, ak má farnosť filiálky a vyžaduje si to potreba celej farnosti.2
2. FPR sa skladá z členov:
  - úradných
  - menovaných
  - zvolených
  - delegovaných
3. Úradní členovia: farár a zástupcovia kňazov činných v pastoračnej službe.3
4. Menovaní členovia: jeden z cirkevných zamestnancov (v cirkevnej službe). Menuje ho farár.4
5. Volení členovia: musia tvoriť nadpolovičnú väčšinu
6. Delegovaní členovia: jeden zástupca reholí pôsobiacich vo farnosti.
Člen FPR má spĺňať tieto podmienky:
1. Musí byť katolíkom.
2. Musí mať svoje trvalé bydlisko vo farnosti.
3. Aktívne sa zúčastňuje na živote farnosti.
4. Nie je čiastočne ani úplne pozbavený svojprávnosti.
5. Podľa KKP nie je vylúčený z eucharistického spoločenstva.
6. Prijal sviatosť birmovania a plní si svoje krstné záväzky.
7. Vyznačuje sa pevnou vierou, dobrými mravmi a rozumnosťou.
8. Dovŕšil 18 rokov života.
Členstvo vo FPR vzniká:
- zaujatím úradu
- menovaním
- voľbou
- delegovaním
1. Členom FPR sa stane prijatím dekrétu od farára.
2. Členovia FPR majú povinnosti a práva odo dňa schválenia celej FPR.
3. Členstvo vo FPR, okrem farára a zástupcu kňazov činných v pastoračnej službe je na päť rokov. Po uplynutí tejto doby môže byt každý člen opätovne zvolený, alebo menovaný.
4. Ktoréhokoľvek z členov FPR, ktorý sa nezúčastnil štyroch po sebe nasledujúcich stretnutí bez patričného vysvetlenia možno pokladať, že odstúpil.
5. Člena FPR možno pozbaviť členstva, ak sú na to závažné dôvody. Urobí tak farár po porade s celou FPR.
6. Uprázdnené miesto sa doplní spôsobom, akým vzniklo. (viď bod 4)
7. Farár (administrátor) ohlási dekanovi mená nových členov, ako aj každú zmenu členov.
Orgány FPR
1. Predseda. Je ním vždy miestny farár
2. Tajomník. Zhotovuje všetky potrebné písomné doklady, pri stretnutiach píše zápisnicu, ktorá podlieha dekanskej vizitácii.
Výkonné orgány FPR
1. Na realizovanie pastoračných programov si FPR vytvára sekcie.
  1. Organizačno-hospodárska sekcia. Stará sa o poriadok v kostole, výzdobu a organizovanie potrebných prác vo farnosti.
  2. Charitatívna sekcia. Stará sa o duchovné a hmotné potreby chorých a núdznych.
  3. Liturgická sekcia. Stará sa o liturgický život vo farnosti.
  4. Katechetická sekcia. Stará sa o katechetickú činnosť vo farnosti, katechizáciu detí, mládeže a dospelých.
  5. Pastoračná sekcia. Pripravuje a rozmnožuje materiály pre potreby farskej pastoračnej činnosti. Riadi činnosť farskej knižnice, stará sa o nástenky a pod.
Porady
1. Porady sa majú konať aspoň dva krát do roka.
2. Porade predsedá farár, alebo ním poverený kňaz.
3. Farár je zodpovedný určiť termín a program porady. Ostatní členovia môžu pridať ďalšie body programu.
4. Krátky čas každej porady má sa venovať modlitbe a úvahe nad vybraným textom Božieho slova.
5. Na porade musí byť prítomná aspoň polovica členov.
6. Mimoriadnu poradu zvoláva predseda alebo na požiadanie aspoň jednej tretiny členov FPR.
7. Jednotlivé sekcie môžu sa schádzať a pracovať samostatne s vedomím farára.
8. Porady zástupcov farských pastoračných rád dekanátu sa konajú príležitostne, ak si to okolnosti vyžadujú. Zvoláva ich dekan.
Volebný poriadok pre voľby do FPR
1. Tento volebný poriadok platí výlučne len pre voľby do FPR.
2. Pri voľbách treba postupovať takto:
  1. Farár oznámi v oznamoch po bohoslužbách po dve nasledujúce nedele dátum voľby. Vysvetlí pritom, kto má právo voliť a kto môže byť zvolený a povzbudí všetkých veriacich k účasti na voľbe.
  2. Farár pripraví volebné lístky. Sú to kandidačné lístky s menami osôb (zostavené v zmysle bodu 3), opatrené farskou pečiatkou a dátumom volieb, s možnosťou dopísa
  3. V jednu nedeľu sa lístky odovzdajú po bohoslužbách veriacim a druhú nedeľu sa pozbierajú. Zostaví sa poradie najvyššieho počtu hlasov. Tí, čo dostanú najvyšší počet hlasov, stanú sa členmi FPR.
  4. Farár menuje dvoch skrutátorov (s ich súhlasom) ad hoc a jedného zapisovateľa ad hoc (s jeho súhlasom). Oni vykonajú sčítanie hlasov a zápisnične zaevidujú výsledky volieb.
  5. Po voľbách, v najbližšiu nedeľu oboznámi farár celú farnosť s výsledkom volieb. Pri zachovaní bodu 4.1.
  6. Po voľbách do desať dní farár zvolá stretnutie FPR, na ktorom sa zvolí tajomník a vedúci jednotlivých sekcií. (Spolupracovníci jednotlivých sekcií nemusia byť členmi farskej rady.)
Povinnosti členov FPR
1. Členovia FPR majú povinnosť oboznámiť sa s pastoračnými pokynmi diecézneho biskupa, biskupskej konferencie a Apoštolského Stolca.
2. Je úlohou farára, aby bol v tomto bode nápomocný a sám sa postaral o duchovnú formáciu členov FPR.
Vzťah k diecéze
1. FPR, podobne ako celá farnosť, sa má podieľať na živote celej miestnej cirkvi, diecézy.
2. K tomuto cieľu sa zástupcovia farských pastoračných rád dekanátu môžu príležitostne stretať a pomáhať koordinovať pastoračné aktivity na úrovni dekanátov.
3. Dekan, prodekan a jeden z kaplánov, ktorého vyberie dekan, sú zástupcovia kňazov na zhromaždení zástupcov farských pastoračných rád dekanátu.
4. Členovia každej FPR si zvolia jedného laika, člena FPR, ako svojho delegáta na zhromaždení zástupcov farských pastoračných rád dekanátu
5. Zástupcovia FPR dekanátu volia spomedzi navrhnutých kandidátov, ktorých môže navrhovať každá FPR, jedného kandidáta za dekanát do pastoračnej rady diecézy.
6. Farár ani FPR nemajú právomoc urobiť rozhodnutia, ktoré by boli proti spoločnému dobru farnosti, dekanátu alebo diecézy.
Schválenie
1. Tieto stanovy, ako všeobecné normy, sú schválené diecéznym biskupom pre všetky FPR v diecéze a nadobúdajú účinnosť dňom zverejnenia promulgačného dekrétu.