Najstaršie záznamy o farskom kostole v Nižnej (Obrázok 1) sú zachované vo vizitáciách, ktoré vo farnostiach vykonávali kanonici. Najstaršia vizitácia pochádza z roku 1695, no je nečitateľná. Druhá je z roku 1731 a túto vizitáciu vykonal František Zichy z Vácu, ktorý bol kanonikom a arcidiakon Nitriansky. Tu spomína rok 1607, ktorý je spojený s výstavbou kostola. V tomto roku bol majiteľom Oravského hradu a celého panstva Uhorský palatín gróf Juraj Thurzo.(Obrázok 2) Thurzo bol horlivý šíriteľ protestantizmu na Orave a podporoval aj výstavby protestanských modlitební vo svojom panstve. Počas života Juraja Thurzu, ktorý zomrel v roku 1616 sa v Nižnej vystriedali traja protestanskí kazatelia. Bol to Juraj Francisci, Juraj Filip a Martin Panificus. V roku 1615 – 1620 bol kostol čiastočne prestavaný a v roku 1715 zbarokizovaný. V tomto roku mal jeden pozlátený oltár, zasvätený Panne Márii a druhý bočný, ktorý si v tom čase vyžadoval opravu. Kostol mal drevenú emporu (chór), kde bol umiestnený organ so štyrmi registrami. Krstiteľnica bola kamenná a dodnes sa nachádza v kostole. K vybaveniu kostola patrili aj bohoslužobné riady. Bola to monštrancia zo striebra, strieborná prenosná skrinka na sviatosť pre chorých, mosadzné cibórium, strieborný kalich a paténa, ktoré boli pozlátené. K vybaveniu kostola patrilo šesť zvoncov a dve zástavy. František Zichy tu spomína slúženie bohoslužieb v nedeľu. Počas zimných mesiacov boli nedeľné bohoslužby o desiatej a v lete o deviatej.
V roku 1677 za Tokolyho povstania bol poverený Adam Kubínyi, odobraním kostolov na Orave katolíkom, aby ich dali evanjelikom. Katolícky kňaz, Rozdenský, ktorý tu v tom čase pôsobil ju musel opustiť. Namiesto neho bol do farnosti dosadený kazateľ ev.a.v. Ján Buriš a v Nižnej pôsobil do roku 1686.
Tretia kanonická vizitácia sa konala v roku 1794. Tu sa spomína posvätenie kostola v roku 1716, biskupom Lukášom Natalym a to po náboženských nepokojoch, ktoré sužovali takmer cele Uhorsko. Spomína tu už tri oltáre na vlastných podstavcoch.
Štvrtá vizitácia bola v roku 1820. Z nej je záznam o poškodení kostola v roku 1815, počas už spomínaných náboženských nepokojoch. V tom roku bola aj zväčšená empora, kde je umiestnený organ s ôsmimi registrami. Vo veži kostola sa v tom čase nachádzalo päť zvonov a šiesty zvon bol umiestnený v malej vežičke. Ten slúžil na zvonenie počas pozdvihovania a dával na vedomie celému svetu, že práve v tej chvíli sa koná ta najdôležitejšia časť – premenenie Pána. V tom čase bol farárom Ján Nepomuk – Drengubiak, 35 ročný teológ z Trnavy.
Po vojne boli kostoly opäť prinavrátené katolíkom a v tom roku bol za farára v Nižnej ustanovený Martin Czabafy. Počas jednotlivých období sa vo farnosti vystriedalo množstvo kňazov.
Interiér kostola, ktorý poznáme dnes, pochádza z prelomu 18. - 19. storočia. (Obrázok 3) Jedná sa konkrétne o hlavný oltár v klasicistickom slohu, ktorý bol zhotovený neznámym majstrom. Hlavný oltárny obraz znázorňuje Zvestovanie Pannej Márii (Obrázok 4). Na jednej strane je socha sv. Petra a na druhej sv. Pavla. V nadstavci oltáre je sv. Gál (Obrázok 5), vedľa ktorého je umiestnená socha sv. Ladislava a sv. Štefana Uhorského. Pôvodný oltár bol zničený požiarom, ktorý pohltil takmer celé vybavenie kostola. Pod oltárnym obrazom bol umiestnený obetný stôl a na ňom svätostánok s dvoma kľačiacimi anjelmi po bokoch. Vedľa oltára po oboch stranách na nachádzali ,,ambitové“ dvere, znázorňujúce Pannu Máriu a sv. Jozefa (Obrázok 6), nad ktorými boli umiestnené sochy štyroch evanjelistov. Dvere slúžili počas svadobných a pohrebných bohoslužieb na oferu (obetovanie finančnej čiastky). Vchádzalo sa jednými a vychádzalo druhými, pri ktorých sa nachádzala pokladnička. Dvere boli v polovici 20. storočia odstránené, no tento zvyk chodenia ,,na oferu“ sa uchoval do 90-tych rokov 20. storočia. K vybaveniu hlavného oltára patrila aj klasicistická kazateľnica, ktorá bola odstránená spolu s ambitovými dverami. Kazateľnica v klasicistickom slohu (Obrázok 7) bola umiestnená vedľa starej sakristie. Celá svätyňa bola ohraničená po celej dĺžke ,,šránkami“ (kovové zábradlie), ku ktorým si ľudia počas svätého prijímania kľakali (Obrázok 8) a prijímali Telo Pánovo. K vybaveniu kostola patrí aj organ od firmy Rieger z roku 1910 a dva bočné oltáre. Pravý bočný oltár (Obrázok 9) znázorňuje Ružencovú Pannu Máriu a je z roku 1913. Jeho autorom je juho-tyrolská firma Prinoth. Ľavý bočný oltár (Obrázok 10) vyobrazuje Ukrižovanie Pána Ježiša. Je ľudovou rezbárskou prácou z roku 1890 od Štupendeka zo Zuberca. Pôvodnými bočnými oltármi boli dva voľne zavesené obrazy z 18. storočia (Obrázok 11), ktoré sú dnes umiestnené na chóre.
V roku 1924 bol kostol vymaľovaný Júliusom Adamom z Rožňavy. Po maľbe bola zhotovená nová podlaha, ktorá prekryla podľa výpovede najstarších obyvateľov vchod do hrobiek, ktoré sa nachádzali v priestoroch pod loďou kostola. Boli vymenené aj lavice v celom kostole. V nedeľu chodievali na bohoslužby do Nižnej aj veriaci z Podbiela a Zemianskej Dediny. Bohoslužby sa konali o 10. hod. a každá obec mala ,,vyrendelované“ (vyhradené - určené) svoje miesto na sedenie v laviciach. Na pravej strane sedeli Zemania a za nimi obyvatelia z Podbiela. Na ľavej strane obyvatelia Nižnej. Mladšie ženy stáli medzi lavicami, dievčatá pred lavicami a školské deti pred nimi. Mládenci zaujali miesta na chóre.
